Aby
smrť nebolela
Zomieranie i smrť bolia. A bolia vždy, lebo nás nezasahujú
len fyzicky. Napriek tomu sa možno pokúsiť o zmiernenie utrpenia,
ktoré prinášajú tým, ktorí odchádzajú, aj tým, čo zostávajú.
Ľudia dotýkajúci sa tohto utrpenia denne, sa o to pokúšajú
paliáciou a starostlivosťou v hospicoch.
ČO JE HOSPIC
Slovník slovenského jazyka z roku 1959 charakterizuje hospic
ako útulok pre cestujúcich, pútnikov (pôvodne v kláštore),
v Krátkom slovníku slovenského jazyka z roku 1997 sa tento
výraz nevyskytuje vôbec a slovník cudzích slov ho označuje
aj ako prechodnú ubytovňu pre kupcovi a uvádza, že v čase
križiackych výprav sa hospice zakladali v kláštoroch aj pre
kladných, chudobných, siroty a malomocných. Cieľom bola pohostinnosť,
ktorá mala viac ako liečenie poskytovať ochranu, občerstvenie,
priateľstvo.
Kolískou hospicov v súčasnom ponímaní je Veľká Británia. Zdravotná
sestra, neskôr lekárka Cecilly Saundersová, otvorila v roku
1967 St. Chistopher's Hospice v Londýne a „priviedla k životu"
ďalšie hospice a oddelenia paliatívnej starostlivosti. Pacientom
tam nesľubujú uzdravenie, ale ani neberú nádej, a garantujú,
že nebudú trpieť neznesiteľnými bolesťami, v každej situácii
sa bude rešpektovať ich ľudskú dôstojnosť a v posledných chvíľach
života nezostanú osamotení.
ČO JE PALIATÍVNA STAROSTLIVOSŤ
Slovo paliatívny (odstraňujúci bolesť, ale neliečiaci príčinu
choroby) pochádza z latinského slova pálium, ktoré znamená
plášť, prikrývku. Evokuje predstavu, že ak chorého nemožno
vyliečiť, aspoň ho prikryjeme, aby mu bolo teplo, netrápili
ho bolesti a mal pocit našej účasti. Okrem kontroly bolesti
pacienta, na ktorú sa používajú narkotické i nenarkotické
analgetiká, masáž, teplo, chlad, pohyb a správne polohovanie,
si paliácia vyžaduje aj zvládnutie anorexie, dehydratácie,
slabostí, nedostatočného dýchania, infekcií, senzorických
a motorických dysfunkcií. Táto starostlivosť sa môže poskytovať
v hospicoch, v oddeleniach paliatívnej starostlivosti, doma
alebo na stacionárnych lôžkach. Súčasťou je možnosť ubytovania
rodiny, za ktorú sa pokladá každý, kto je pacientovi blízky.
INDIKÁCIE NA PRIJATIE DO HOSPICOV
- život ohrozujúca choroba
- potreba intenzívnej paliatívnej liečby a starostlivosti
- neúčelnosť hospitalizácie v nemocnici
- nedostatočnosť alebo nemožnosť domácej starostlivosti
HOSPICE
U NÁS
Zariadenia paliatívnej starostlivosti
sú v SR zaradené medu zdravotnícke zariadenia len od apríla
2000; hospic v pravom zmysle slova zabaľ podľa dostupných
informácií nefunguje ani jeden.
Paragraf 24 zákona č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti
definuje hospic ako zdravotnícke zariadenie pre paliatívnu
starostlivosť, ktoré má poskytovať ambulantnú a ústavnú zdravotnú
starostlivosť pre všetky vekové kategórie smrteľne chorých
alebo zomierajúcich. Vo svete je dnes približne 2 000 hospicov.
Majú predĺžiť zmysluplný život, nie psychologické umieranie,
viac ako na chorobu sa v nich kladie dôraz na pacienta a jeho
rodinu. Za optimálne sa pokladá päť hospicových lôžok na stotisíc
obyvateľov. U nás zatiaľ nie je ani jedno. Ministerstvo zdravotníctva
SR síce začiatkom roka 2000 nariadilo zriadiť reprofilizáciou
lôžkového fondu 124 hospicových lôžok v NsP Malacky, Handlová,
Myjava, Žilina a Michalovce, no zriaďovatelia nedostali nijaké
odborné usmernenia.
(pokračovanie
strana 2.)
|
