Na úvod si pripomeňme stručné „dejiny" hospicu v Martine.
Kedy, z iniciatívy koho a za akých podmienok začal pracovať?
Dňa 12. 10. 1995 bola založená Nadácia Hospice, ktorej iniciátormi boli lekári Stanislav Fabuš, bývalý primár ARO MFN a Marta Kulichová a umelec a humanista Jozef Danč. Ďalšími spoluzakladateľmi nadácie boli aj pracovníci zdravotníctva či farmácie, skúsim spomenúť Želmíru Fetisovovú a Margitu Ondraskú Treba pripomenúť, že založeniu nadácie predchádzali myšlienky o potrebe pomoci terminálne chorým, a to kvalitne a ľudsky dôstojne zvládať ich neľahkú situáciu, ako aj situáciu rodín, v ktorých sa takýto pacient vyskytuje. Na rozdiel od civilizovaného sveta sa totiž v krajinách preniknutých komunizmom s takouto pomocou jednoducho nepočítalo. Preto aj pojmy „hospice" a „hospicová starostlivosť" dodnes pre mnoho našich občanov nič neznamenajú.

Predstavme si situáciu, v ktorej niekomu z nás - hocikomu - lekár oznámi vážnu diagnózu. Ako v takejto situácii pôsobí hospice?
Aj keď mnohé ťažké ochorenia sú dnes už spoľahlivo liečitelné, i tak po období šoku a odmietania nepriaznivej správy človek začne rozmýšľať o ďalšom smerovaní svojho telesného, duševného, sociálneho a duchovného života. Niekto si bude chcieť ešte aspoň v niečom „užiť" a začne robiť hlúposti, niekto začne racionálne spisovať závet'. Ďalší sa upne k tragickej možnosti a začne viac veriť alternatívnej medicíne, joge, rei-ki či inému mámeniu viac ako erudovanému lekárovi. Sú aj takí, čo budú nadávať na vyššie mocnosti a pýtať sa na nezodpovedateľnú otázku: prečo práve oni musia byť tými postihnutými... Všetci títo pacienti ale jedného dňa môžu prísť do situácie, keď na ich bolesť, nemohúcnosť, neovládateľný pesimizmus a beznádej nedostanú v prostredí, v ktorom žijú primeranú očakávanú odpoveď. A v tomto momente má hospicová starostlivosť nezastupiteľné miesto.
Základná filozofia hospicu vychádza s úcty k životu a úcty k človeku ako jedinečnej neopakovateľnej bytosti. Kvalitná lospicová starostlivosť vytláča prax eutanázie. Garantuje najmenej tri nezanedbateľné služby: pacient nebude trpieť neznesiteľnou bolesťou, bude vždy rešpektovaná jeho ľudská dôstojnosť a v posledných chvíľach života nebude osamotený. Dôraz v myšlienke hospicovej starostlivosti sa kladie na kvalitu života chorého až do jeho posledných chvíľ, ale aj na uľahčenie psychického aj fyzického bremena príbuzným pacienta.
V hospici sa smrť rešpektuje ako neoddeliteľná a prirodzená súčasť života, ktorej netreba stáť v ceste a zbytočne nepredlžovať stav agónie terminálneho pacienta. Je to postoj, ktorý v ateizovaných zemiach treba často pripomínať, pretože smrť sa v nich považuje za tabuizovanú tému, možno iba preto, že vedeckými či racionálnymi metódami je jej zmysel v živote človeka nevysvetliteľný.

Je možné v podmienkach, v akých funguje naša spoločnosť vôbec ponúknuť služby hospicu? Nejde len o „polovičný" servis? Ako je vôbec prijímaný klientami?
Po mnohých rokoch presvedčovania na rozhodujúcich miestach zákonodarca SR včlenil do zákona č. 80/2002 Zb.z. pojem hospice a hospicová starostlivosť. Hospicová starostlivosť v užšom význame slova sa zväčša vykonáva v hospici, t.j. zdravotníckom zariadení. Môže sa však vykonávať a u nás sa častejšie vykonáva buď ako domáca (laická) hospicová starostlivosť, domáca (odborná) hospicová starostlivosť, ambulantná hospicová starostlivosť, semiambulantná (stacionárna) hospicová starostlivosť. Všetky uvedené typy hospicovej starostlivosti sú zamerané tak, ako to určuje Svetová zdravotnícka organizácia, na integrovanie zdravotnej sociálnej, duševnej a duchovnej starostlivosti poskytovanej pacientom všetkých indikačných diagnostických aj vekových skupín. (pokračovanie strana 2.)